Astronomické a geofyzikálne observatórium UK v Modre

Hlavné menu

Vyhľadávanie

Info o observatóriu

Adresa:

Astronomické observatórium
P.O.Box 4
900 01 Modra
Slovenská republika
tel.: +421 336475261

Zemepisná dĺžka:

17°,27402056 východne

Zemepisná šírka:

48°,37327278 severne

Nadmorská výška:

531.10 m

Kód MPC:

118

Polárna žiara

Obr.1: Výrez zo snímky celooblohovej komory (COK), AGO Modra

Astronómov prekvapila mimoriadne vysoká slnečná aktivita v posledný októbrový týždeň. Hoci je Slnko práve v zostupnej časti svojho 11-ročného cyklu aktivity, nečakane sa (medzi inými) rozvinuli dve rozsiahle skupiny škvŕn, ktoré bolo možné vidieť aj voľným okom (POZOR ! skúšať len cez tmavý filter alebo pri západe Slnka). V aktívnejšej (č.0486 dolná skupina, obr.2) vznikali veľmi silné erupcie, ktoré boli zdrojom mohutného výronu plazmy. Prúd elektricky nabitých častíc (elektróny, protóny, ióny) dorazil k Zemi o jeden deň neskôr, hoci sa šíril rýchlosťou až 2100 km/s. Bežná rýchlosť korpuskulárneho žiarenia kľudného Slnka je pritom ~ 400 - 800 km/s. Častice sa zachytávajú v magnetosfére Zeme a pozdĺž jej siločiar vnikajú do vysokej atmosféry najmä v polárnych oblastiach, kde sú aj magnetické póly. Tam po zrážkach s molekulami vzduchu vznikajú polárne žiary. Pri vyššej aktivite Slnka ich môžeme pozorovať aj v nižších zemepisných šírkach. Práve to bol prípad z noci 30./31. októbra 2003.

Na AGO FMFI UK v Modre bolo celý deň aj zvečera zamračené, ale pred polnocou sa začalo vyjasnievať. Ako obyčajne, je to signálom na spustenie odborných programov. Jedným z nich je snímkovanie oblohy párom celooblohových komôr (pevná + pointovaná) zaznamenávajúcich jasné meteory (bolidy) ako potenciálny zdroj meteoritov. Polárnu žiaru na veľkej časti oblohy sme videli už pri ich spustení. Jednu snímku pevnej komory sme venovali len polárnej žiare exponovanej na ČB fotomateriál 10 minút od 00:08 do 00:18 SEČ už 31.10.2003. Po miernom spracovaní a vyznačení svetových strán ju prikladáme ako obr.1. Polárna žiara bola neónovo-purpurovo-červená (v spodnej časti zelenkavá) s premenlivou intenzitou, chvíľami s viditeľnou štruktúrou podobnou vlniacej sa záclone. Rozprestierala sa vysoko nad severným obzorom (od severozápadu po severovýchod, k Polárke). Jedna intenzívna etapa trvala asi pol hodinu, ďalšia podobne jasná aj s pásmi bledého svetla trochu kratšie od 01:30 do 01:55 SEČ. Klasickým aparátom sme fotili na farebný negatívny film krátkymi expozíciami 30-60 sekúnd. Z viacerých snímok prikladáme dve na ilustráciu (obr.3, 4).

Š.Gajdoš, AÚ FMFI UK

Foto: farebné - D.Kalmančok ČB COK - Š.Gajdoš

Spracovanie: D.Kalmančok, M.Šebeň

Obr.2: Mohutné aktívne oblasti na Slnku. Erupcia v tej spodnej veľkej (označenej šipkou) a koronálny výron hmoty s ňou spojený...
Obr.3: ...spôsobil polárnu žiaru o vyše 24 hodín neskôr nad severným...
Obr.4: ...obzorom AGO FMFI UK v Modre. Vľavo je časť (hlava) Draka.

V noci z 20.novembra na 21.novembra sme mohli aj v našej zemepisnej šírke znova pozorovať polárnu žiaru mimoriadnej pestrosti a jasnosti. Úkaz začal na SSZ ešte pred úplným zotmenim jasnozelenou žiarou nízko nad obzorom, ktorá sa potom okolo 18-tej hodiny SEČ rozvinula do nádherných farebných drapérii až vysoko k zenitu. Po hodine žiara zoslabla a znova pokračovala okolo 22:00 až do takmer polnoci nádherným farebným divadlom od SSZ až na SSV takmer až do zenitu.

D.Kalmančok, AÚ FMFI UK

Foto: D.Kalmančok, Expozičná doba na Film KODAK GOLD 200 bola 60s.

 

Powered by Etomite CMS.