Astronomické a geofyzikálne observatórium UK v Modre

Hlavné menu

Vyhľadávanie

Info o observatóriu

Adresa:

Astronomické observatórium
P.O.Box 4
900 01 Modra
Slovenská republika
tel.: +421 336475261

Zemepisná dĺžka:

17°,27402056 východne

Zemepisná šírka:

48°,37327278 severne

Nadmorská výška:

531.10 m

Kód MPC:

118

Prvé pozorovanie exoplanéty na Slovensku

Extrasolárne planéty sú v súčasnosti najdynamickejšie sa rozvíjajúcou oblasťou astronómie, keďže len v roku 1992 bola objavená prvá exoplanéta (aj to obiehajúca okolo pulzaru) a o tri roky neskôr prvá "regulárna" planéta okolo hviezdy hlavnej postupnosti. V súčasnosti poznáme až 334 planét obiehajúcich okolo iných hviezd. Drvivá väčšina z nich bola objevná metódou radiálnych rýchlosti, tj. veľmi presnou spektroskopiou, pri ktorej sa zisťuje posun spektrálnych čiar v dôsledku Dopplerovho efektu. Druhá najúspešnejšia metóda objavovania a sledovania je prístrojovo pomerne nenáročná - ide o fotometriu materskej hviezdy. Pri relatívnej fotometrii sledujeme zmenu jasnosti centrálnej hviezdy, popred ktorej disk prechádza planéta, tým sa pozorovateľnými stávajú iba objekty, ktoré ležia veľmi blízko roviny zorného lúča pozorovateľa. Zároveň pokles jasnosti hviezdy závisí od pomeru priemerov zdanlivých diskov planéty a hviezdy, spektrálneho typu hviezdy a teploty. Pozorovanie si vyžaduje pomerne presnú fotometriu, kvalitné prístrojové vybavenie a vhodné pozorovacie podmienky, aby sa pri pozorovaní dosiahli čo najmenšie relatívne chyby fotometrie. Pokles jasnosti býva zvyčajne na úrovni stotín až tisícin magnitúdy.


Počas nocí 27.8., 17.9., 1.10. a 15.10 sme sa pokúsili odpozorovať tranzit extrasolárnej planéty COROT-Exo-2b v súhvezdí Orla. Planétu obiehajúcu aktívnu hviezdu hlavnej postupnosti spektrálneho typu K0V vo vzdialenosti 930 ly objavila francúzska sonda COROT koncom roka 2007. Z predchádzajúcich publikácií vyplýva, že planéta obieha veľmi blízko, len v 6,5 násobku polomeru hviezdy od jej stredu, jej priemer a hmotnosť presahujú hodnoty pre planétu Jupiter, ide teda o horúceho plynného obra. Kompletnú fotometrickú krivku zobrazujúcu celý prechod sme získali len pre prvú noc pozorovania. Z druhej pozorovacej noci sme použili iba polovicu prechodu, fotometrické podmienky ďalších nocí však boli zhoršené a dáta nepoužiteľné pre ďalšiu analýzu. Výsledky relatívnej fotometrie - fotometrická krivka z dvoch nocí - sú zobrazené na priloženom grafe. Analýzou fotometrickej krivky sme odvodili niektoré fyzikálne parametre planéty a jej dráhové elementy (zobrazené v tabuľke). Taktiež sme porovnali nami určený čas stredu tranzitu s doteraz publikovanými pozorovaniami na O-C grafe. Bližšie informácie o spracovaní dát, pozorovaniach a výsledkoch nájdete TU.


Ukázalo sa, že i pomerne malým astronomickým prístrojom sa dá odpozorovať tranzit exoplanéty detekovaný poklesom jasnosti materskej hviezdy. Hoci naše dáta dosahujú rádovo nižšiu presnosť ako dáta získané fotomeriou družice COROT, ich najužitočnejšia časť spočíva v určení času tranzitu. Z dostatočného časového radu pozorovaní sa dajú zistiť prípadne zmeny v dobe rotácie planéty, prípadne objaviť poruchové pôsobenie ďalšej, neznámej planéty. Zároveň sa po prvom úsešnom pozorovaní tranzitu exoplanéty na Slovensku pokúsime o sledovanie niektorej z ďalších exoplanét, ktorá potrebuje spresniť niektoré dráhové, resp. fyzikálne parametre.


Obrázok 1: Fotometrická krivka tranzitu extrasolárnej planéty COROT-Exo-2b na AGO Modra. Reziduá zobrazujú odchýlky nameranej zmeny jasnosti voči regresnej funkcii, ktorá reprezentuje teoretickú svetelnú krivku, na základe ktorej sme vypočítali polomer planéty, čas tranzitu, sklon dráhy a pokles jasnosti. Autori: P. Vereš., J. Budaj, J. Világi, L. Kornoš, A. Galád.


Obrázok 2: Rozdiel publikovaných a nášho pozorovaného času (epochy) tranzitu vzhľadom na teoretickú očakávanú hodnotu (podľa doteraz najpresnejších dát zo sondy COROT). 


Tabuľka: Fyzikálne vlastnosti hviezdy a parametre jej planéty COROT-Exo-2b. Porovnanie našich výsledkov s predchádzajúcou prácou (Alonso a kol., 2008).

  

Referencie:

  Alonso et al.: 2008, Astron. & Astrophys., 428, L21

  Casset et al.: 2006, Extrasolar planets, Saas-Fee Advancec Course 31, Springer, Berlin

 

Extrasolar planet database

Exoplanet transit database

 

Powered by Etomite CMS.