Astronomické a geofyzikálne observatórium UK v Modre

Hlavné menu

Vyhľadávanie

Info o observatóriu

Adresa:

Astronomické observatórium
P.O.Box 4
900 01 Modra
Slovenská republika
tel.: +421 336475261

Zemepisná dĺžka:

17°,27402056 východne

Zemepisná šírka:

48°,37327278 severne

Nadmorská výška:

531.10 m

Kód MPC:

118

Meteorit Košice

V noci 28. februára 2010 o 22:24:46 UT osvetlil veľmi jasný bolid nočnú oblohu nad strednou Európou s následným pádom meteoritov. Vďaka video záznamom z Maďarska a výpočtom dr. Borovičku (AV ČR) sa slovenským astronómom podarilo počas niekoľkých expedícií nájsť 77 fragmentov s celkovou hmotnosťou 4,3 kg. Meteorit je obyčajný chondrit typu H5. V súčasnosti prebiehajú jeho viaceré analýzy.

História udalostí

Napriek neskorej nočnej hodine 28. 2. 2010 o 22:24:46 UT množstvo ľudí na východnom Slovensku a severe Maďarska spozorovalo nezvyčajne jasný úkaz. Prebiehal práve finálový zápas olympijského turnaja v hokeji. Svetlo z bolidu (jasného meteoru) prelietajúceho atmosférou osvetlilo krajinu a bolo viditeľné aj cez okná bytov a domov sprevádzané dlhotrvajúcim viacnásobným dunením podobným hromu alebo výbuchu.

Kvôli oblačnosti a dažďovým prehánkam nepracovali v dobe preletu bolidu optické záznamové zariadenia Európskej bolidnej siete riadenej dr. P. Spurným z Astronomického ústavu AV ČR v Čechách a na Slovensku (Modra, Stará Lesná) a ani Slovenskej video-meteorickej siete (Univerzita Komenského v Bratislave). Na prvý pohľad sa zdalo, že nebudú dostupné žiadne vedecké údaje o prelete nezvyčajne jasného bolidu. Ale napriek oblačnosti pracovali rádiometrické senzory na 7 automatických bolidových staniciach v ČR (6) a v Rakúsku (1) a dr. Spurný mohol presne určiť čas, trvanie a približnú jasnosť bolidu, ktorý bol viac ako tisíckrát jasnejší ako Mesiac v splne. Následne 1. a. 3. marca sa objavili video záznamy zo súkromných bezpečnostných kamier z dvoch miest v Maďarsku (obec Örkény -– Fazzi Daniella a Vass Gábor; obec Telki –- kontaktné osoby Szarneczky Krisztián, Kiss László), ktoré priamo zachytili prelet bolidu a dali sa použiť na výpočet jeho dráhy. Prostredníctvom dr. J. Tótha a nášho amatérskeho spolupracovníka Tibora Csörgeia sa kalibračné údaje vykonané Antalom Igazom a jeho spolupracovníkmi z Maďarskej astronomickej asociácie (MCSE - www.mcse.hu) dostali k dr. Pavlovi Spurnému a dr. Jiřímu Borovičkovi z AsÚ AV ČR, Ondřejov, ktorí patria k najlepším špecialistom vo svete na výpočet dráh bolidov. Po detailnej analýze a výpočtoch určili trajektóriu bolidu. Teleso letelo nad Slovenskom zo západu na východ. Vo výške 35 km nad povrchom došlo k najväčšej explózii, pri ktorej sa veľká časť telesa rozpadla. Ale malá časť telesa sa postupne brzdila a dopadla na zem vo forme meteoritov západne od Košíc. Všetky predchádzajúce mediálne zverejnené informácie o údajných dopadoch meteoritov (obec Bretka, Rožňava, nádrž Ružín, východne od Košíc) sa nezakladali na pravde alebo precíznych výpočtoch. Seizmológ dr. P. Kalenda (ÚSMH AV ČR) na základe seizmických dát zo Slovenska (Lokálna seizmická sieť východné Slovensko, prof. Moczo, FMFI UK) nezávisle potvrdil trajektóriu vypočítanú dr. Borovičkom.

Dr. J. Tóth a dr. L. Kornoš z Katedry astronómie, fyziky Zeme a meteorológie FMFI UK 12. marca konfrontovali svedectvá ľudí v okolí Košíc, ktorí videli alebo počuli prejavy bolidu, s predbežne vypočítanou spádovou oblasťou. Definitívne potvrdenie výpočtov priniesla až prvá spoločná expedícia (AsÚ SAV – dr. J. Svoreň a FMFI UK – dr. J. Tóth) po roztopení snehu v okolí obce Vyšný Klátov, kde 20. marca našiel dr. J. Tóth prvý meteorit a D. Buzová (doktorandka biofyziky z UPJŠ Košice) asi po hodine druhý meteorit, len 100m od prvého. Na druhý deň, 21.3., expedícia pod vedením dr. J. Svoreňa našla ďalších 11 meteoritov. Dňa 23.3. sa uskutočnila vopred plánovaná expedícia pod vedením dr. J. Tótha za účasti kolegov z Čiech a Maďarska. Expedície sa zúčastnili vedeckí pracovníci, doktorandi a študenti FMFI UK, AsÚ SAV, AsÚ AV ČR, MCSE, UPJŠ Košice a pracovníci hvezdární pod správou VUC (Žiar nad Hronom, Banská Bystrica, Žilina, Kysucké Nové Mesto). Počas tejto 3 dňovej expedície sa podarilo nájsť 47 meteoritov, medzi inými aj najväčší fragment s hmotnosťou 2,19 kg, ktorý našla doktorandka Tereza Krejčová. Nasledovali ďalšie expedície. Spolu sa našlo 77 meteoritov s celkovou hmotnosťou 4,3 kg v rozmedzí od 0,5 gramu po 2,19 kg. Prvý meteorit bol analyzovaný na FMFI UK jadrovými fyzikmi (prof. P. Povinec) na prítomnosť kozmogénnych izotopov, ktoré jednoznačne potvrdili mimozemský pôvod. Ďalšia promptná analýza určila, že ide o obyčajný chondrit typu H5 (dr. J. Haloda, Česká geologická služba), čo je najbežnejší typ kamenných meteoritov. Detailné mineralogické analýzy, ktoré prebehli na Štátnom geologickom ústave Dionýza Štúra (dr. P. Konečný) a Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave (dr. D. Ozdín, doc. P. Uher) potvrdili, že ide o obyčajný chondrit H5. Napriek tomu, že je to najbežnejší typ meteoritu, z vedeckého hľadiska ide o veľmi výnimočný prípad. Na svete je nájdených okolo 40 000 meteoritov, ale z toho len 14 má doteraz určenú dráhu, takže vieme, z ktorej časti slnečnej sústavy k nám prišli. Meteorit „Košice“ bude 15. prípadom, prvým na Slovensku. Od posledného pozorovaného pádu meteoritu na územie Slovenska, ktorého dráha sa vtedy nedala určiť, prešlo 115 rokov.


Prvý fragment meteoritu Košice nájdený Jurajom Tóthom 20. marca 2010.


Úspešní nálezcovia

Každý nález bol katalogizovaný a riadne zmeraný. Tu je zoznam 28 nálezcov, niektorých aj viacnásobných, čím im zároveň vyjadrujeme poďakovanie. Juraj Tóth, Diana Buzová, Marek Husárik, Tereza Krejčová, Ján Svoreň, Julius Koza, David Čapek, Pavel Spurný, Stanislav Kanianský, Eva Schunová, Marcel Škreka, Dušan Tomko, Pavol Zigo, Miroslav Šebeň, Jiří Šilha, Leonard Kornoš, Marcela Bodnárová, Peter Vereš, Jozef Nedoroščik, Zuzana Mimovičová, Zuzana Krišandová, Jaromír Petržala, Štefan Gajdoš, Tomáš Dobrovodský, Peter Delinčák, Zdenko Bartoš, Aleš Kučera, Jozef Világi.


Najväčší meteorit nájdený Terezou Krejčovou 25. marca 2010. Jeho rozmery sú 11,8 x 10,9 x 10,5 cm. Foto J. Svoreň.


Budúcnosť meteoritov

Prípad meteoritu Košice si zaslúži pozornosť aj pre príkladnú spoluprácu vedeckých inštitúcií troch krajín. Prípad je nadnárodný, hoci teleso si takpovediac, vybralo miesto dopadu na Slovensku. V prípade náhodného nálezu meteoritu je potrebné zaznačiť miesto (GPS súradnice, nákres do mapy), urobiť detailnú fotodokumentáciu a kontaktovať Astronomický ústav SAV, alebo Katedru astronómie, fyziky Zeme a meteorológie FMFI UK. Nálezca dostane symbolickú odmenu a jeho meno bude uvedené pri vystavenom meteorite v múzeu.

Meteority budú uložené v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave a taktiež po dohode s príslušnými inštitúciami bude jeden meteorit k nahliadnutiu v Prahe a Budapešti. Meteority sú v profesionálnych astronomických inštitúciách AsÚ SAV Tatranská Lomnica a Katedry astronómie, fyziky Zeme a meteorológie FMFI UK v Bratislave, kde bude prebiehať ich ďalší výskum. V súčasnosti prebiehajú ďalšie spektroskopické (Bratislava, prof. Veis; Catania, dr. Barrata), mineralogické a izotopické analýzy (Londýn, Bratislava, Řež pri Prahe, Dubno, Grand Sasso) jednotlivých fragmentov. 

 

Pôvodnú tlačovú správu s ďalšími fotografiami nájdete na tejto linke.

Táto práca - Praktická astronómia populárne - je podporená Agentúrou na podporu výskumu a vývoja na základe zmluvy č. LPP-0378-09.

 

Powered by Etomite CMS.